Otvárame okná na duši
nech čerstvý vzduch
nech čerstvý vzduch
poíska zaprášené kúty
duté prázdna
rozveje prach
a inú špinu
čo usádza
sa po vrstvách – kal
opojenia
roztavený
kyslosťou nemravných
myšlienok
v našich lonách.
Záclona ostychu
povieva
vánkom túžby
vo vôni rozkvitnutých
púpav
-strapatá žlč-
šev hladí naše hrdlá
v noci
-nádych zlyhal-
pocit spútanosti
dodáva
nám dôvody
podvoliť sa vlastným
slabinám
na konci dna.
Po večeroch vietor šepce
príbehy, do korún opustených stromov, ktorým načúvajú zatúlané myšlienky
ľudských trosiek.
/pics by me/

prečo tak smutne? :(
OdpovedaťOdstrániťprečo som si to všimla až teraz?!
OdpovedaťOdstrániťpohladilo, tak zvláštne