Pár okamihov posledných týždňov.

Letné prázdniny pomaly ale isto plynú a ja sa nestačím čudovať, ako rýchlo to všetko prešlo a začína ma prepadať pocit, že mi opäť raz všetko pretieklo pomedzi prsty. Je 15. august, ja som mŕtvolne bledá, nebola som na dovolenke, na kúpalisku, na jazere ani nič podobné. Mne to neprekáža, skôr by som povedala, že mi to vyhovuje.

Pred začiatkom prázdnin som mala isté očakávania, čo všetko sa mi podarí zažiť/vidieť cez leto. Neboli to konkrétne očakávania, skôr také okruhy pocitov, ktoré som od leta čakala. Keď sa nad tým teraz zamyslím, tento balík pocitov som si tuším nakoniec nezaobstarala. Na druhej strane som urobila menší pokrok v mojej asociálnosti a boji proti nej. 

Po niekoľkomesačnom odkladaní som sa konečne dostala do Trnavy a stretla sa kamarátkou, ktorú som už ozaj chcela vidieť. Trnava je milé mestečko, podľa mňa akurát veľké a rozhodne ho chcem ešte niekedy navštíviť a spoznať jeho zákutia. 

Čo mi dala návšteva Trnavy?:

- prvý krát som išla sama vlakom (viem, hrôzostrašné v mojom veku) a zvládla som to !

- vykonala som malú potrebu na toaletách trnavskej univerzity

- videla som najkrajšiu uličku Trnavy

- videla som týčiaci sa futbalový štadión nad mestom, ktoré tvorilo pozadie vežičkám kostolov

 - ochotne som ponúkla polievku k menu kamarátke a bola som úprimne rada, že aspoň ona sa jej zo slušnosti dotkla

- dala si najlepší domáci ľadový čaj, aký som kedy pila, napriek mojej vtedajšej chorobe v naozaj prekrásnom útulnom prostredí kaviarničky Thalmeiner (vrelo odporúčam), kde v pozadí hrali šansóny skvelej Edith Piaf

- prvý krát som niekomu darovala moju kresbu (alebo čarbanicu), s tým, že som ju kreslila s asi mesačným predstihom, pretože som vedela, že na počkanie by som nič nenakreslila, pričom dúfam, že aspoň trošku potešila

- zažila som príjemné popoludnie

             Ja zachytená v malebnom prostredí kaviarne Talmeiner. Fotka zhotovená šikovnou slečnou Z.

Medzi časom sa do mojich dní zaplietlo aj pár príjemných stretnutí a ja dúfam, že budú len a len pokračovať.  Napriek čiernemu mračnu, ktoré sa minulý týždeň dovalilo tak nečakane a tak silno, že sa s danými udalosťami ešte dnes zmierujem sa snažím týčiť hlavu nad horizont a nepodliehať pochmúrnym náladám. Rozmýšľam, čo príjemné by ešte išlo zakomponovať do konca leta a dúfam, že sa ešte niečo pritrafí.

Napriek tomu, že viem, že to nebude nikto čítať, som asi potrebovala zhmotniť pár myšlienok, aj keď plytkých a podeliť sa o ne.

Rada by som ešte upozornila na post kapely Blueneck, ktorý zverejnili na ich FB fanpage, ktorý ma veľmi potešil a dúfam, že sa budem môcť na danej akcii zúčastniť.

"We've now added a show in Bratislava to the tour schedule. This will be on October 3rd and will also be a special cheap entry show at just 5 euros per ticket.
The venue is Club U Ocka." 

Na záver pridávam cover Eddie-ho Vedder-a, ktorý mi odvčera hrá s prestávkami dokolečka a je fakt dobrý !

PS: Sedeli ste niekedy s niekym na pive s tým, že ste za celý čas so seba nedostali takmer ani slovo? Dúfam, že áno, pretože práve toto sa mi stalo a doteraz rozmýšľam, či to bolo nepríjemnejšie (alebo skôr trápnejšie) mne, alebo danému človeku oproti mne.

S pozdravom Pé.